Trochu smutne sme brali do auta pekný putovný pohár, ktoré získalo naše družstvo vlani v turnaji mládeže usporiadaného na počesť legendárneho (šachového) pedagóga tety Jóka v základnej škole Kőkút v Tate : či sa nášmu družstvu podarí titul obhájiť. Naše pochybnosti rýchlo rozplynuli : v súťaži družstiev počítanom z individuálnych výsledkov v 4 kategóriách z kola na kolo naše družstvo náskok zvyšovalo. Medzi 14-ročnými chlapcami Viktor Molnár so svojim 100 %-ným výsledkom k aktuálnej zlatej medaile v tomto týždni získal aj cenu najlepšieho hráča celého turnaja a – spolu s Leventem Milányom a Péterom Viczenczom – triumfoval aj v súťaži družstiev. O kategóriu nižšie, medzi 12-ročnými chlapcami Levente Milány iba po chybe v časovej tiesni prišiel o víťazstvo, no aj zisk striebornej medaile je bravúrne. Za ním skončil na bronzovej priečke Dárius Haris, ktorého výsledok dokazuje, že aj odo dna sa dá úspešne odraziť. Po katastrofálnom úvode sa potriasol a sústredenou hrou bronz získal úplne zaslúžene. Turnaj chlapcov do 10 rokov sa stal domácim preborom našich hráčov. Žiaľ už aj o hru v družstve sa muselo rozhodnúť nespravodlivým losovaním – šťastie žičilo Péterovi Viczenczovi, ako aj sekundárne hodnotenie v turnaji : zlatú medailu tak dostal on od riaditeľa školy, Zoltána Kőhalmiho. Béla Jakab – ktorý popri losovaní o hru za družstvo „prehral“ aj sekundárnym hodnotením v turnaji – získaných 6,5 bodov stačilo iba k striebornej medaile. Po „kratšej prestávke“ znovu získal medailu Viktor Csaplár, ktorý prehral iba s prvými dvomi v turnaji vďaka tomu, že sa mu podarilo rýchle pohyby zápästia charakteristické divokému západu skrotiť.
Po bravúrnom výsledku v sobotu sa menej darilo Ádámovi Gyurenkovi – hral príliš netrpezlivo. Viac-menej podobným problémom bojoval aj Máté Dolník, kým naši „nováčikovia“, Patrik Takáč, Szilárd Gyuricsek a János Tóth síce bojovali statočne, ale k zisku medailí sa musia ešte veľa učiť. Mohli však vidieť našich medailistov, ktorí pred niekoľkými rokmi začínali podobne, ako oni.